O tom, že všechno, co nás potká má důvod, smysl...
Ahoj, Majka,
smejem sa a mam chut sa s tebou o to podelit :-))) Prave som zistila, ako funguje 5 dimenzia :-))) Dnes rano som sedela pri PC a citala som si nejake clanky....a pri pohlade na steny v nasej izbe prebehla mnou myslienka: "Kde-tu vidim fliacik, bolo by dobre to premalovat..." Prisla len myslienka, to za tym (teda praca) este nedorazilo:-))) Nooo...a co sa mi stalo?
Priniesla som si k PC ranajky. Ako som ich niesla, zrazu mi polovicka zabaleneho masla spadla do velkej salky s kavou a vznikol doslova gejziiir :-)))) Vsetko naookolo bolo zrazu od kavy...steny, pocitac, klavesnica, podlaha, moj biely zupan, pyzamo...proste vsetko... Tak som sa zacala smiat...: "Moja zlata, chcela si malovat, tak teraz mozes" :-)))
Tak takto to teda funguje, hmmm...?:-)))) Cokolvek si v zivote prajeme, musime pocitat aj s "bolestou". Vsetko pekne prichadza castokrat prave cez "bolest". A najdolezitejsie je prijat prave to "zle", co s tym prichadza.
Mam taku "nedavnu" skusenost....
Chceli sme s manzelom este jedno dietatko. Po rozhovoroch s detmi sme usudili, ze to je spravne rozhodnutie. Vsetci sme si ho priali, dokonca aj nas pubertalny syn Janko :-))) Hned na prvy krat sa nam to podarilo a otehotnela som. Velmi sme sa vsetci potesili, no u mna to trvalo len chvilu. Nerozumela som tomu, preco necitim radost, ked som si to tak velmi priala... a zrazu prisiel hnev na samu seba. Zacala som citit, ze nieco nieje v poriadku. A to sa mi aj neskor potvrdilo.
V 12 tyzdni lekari zistili, ze dietatko nie je zdrave. Malo tazko poskodene srdiecko aj ine organy, vraj by sa ani nenarodilo a davali mu tak 15 tyzdnov zivota v mojom tele. Bolo to dievcatko s downovym syndromom. No...a nastalo velmi tazke obdobie "cakania na ortiel". Je to zvlastne, ale ani raz som si za celu tu dobu nepolozila otazku: "Preco prave ja, preco sa mi to stalo?" Nejak som to od sameho zaciatku "pravdy" prijala. Pochopila a prijala som to, ako nieco, co mi malo "pre nieco" prist do zivota a je teraz len na mne, ako sa s tym vysporiadam. Zacala som hladat pricinu, co mam v tom najst a pochopit.
Neskor, za pomoci mojej velmi blizkej priatelky, sme prisli na zaujimave veci. Mala som jeden "minuly" zivot, kde som pracovala v genetickom inzinierstve a klonovala som ludi zo zvierat. Bolo to hrozneee... a ked ma potom upalovali na hranici, dosla som prave tam k uvedomeniu. Ako som horela v plamenoch, dala som si sama sebe trest a vtedy sa oddelila cast mojej duse, ktora ma sprevadzala mojimi dalsimi zivotmi. A teraz, v tomto zivote prisiel konecne "koniec". Vratila sa mi cast mojej dusej v podobe nasho nenarodeneho dietatka. Co s tym?...chodilo mi hlavou. Potom cez meditacu som svoju cast duse prijala spat...nebolo to lahke, lebo hnev na seba bol velmi silny. No, nakoniec sa to podarilo. Zrazu nastala ulava a neskutocna vdaka za to vsetko.
V 18. tyzdni som potom porodila mrtve telicko dievcatka. A opat je to zvlastne, ale tie 2 dni, co som stravila na porodnici, boli pre mna prekrasne.... Bola som v uplnom pokoji, vyrovnana so vsetkym. Prislo prijatie a uvedomenie zaroven. A opat "dorazila" vdaka spojena s pokorou... Cez bolest som dosla k uvedomeniu a prijatiu vsetkeho, co mi prislo... Toto vsetko sa udialo pred deviatimi mesiacmi a mne to teraz pride, ako velmi daaaavna udalost. A preto nemam teraz problem ti tu o tom pisat, moja mila Majka:-)))
Uz je to vsetko za mnou a mne to prinieslo obrovsku silu, ktoru teraz mozem davat dalej....vsetkym, ktori ju potrebuju. A je to krasne a neskutocne ma to naplna... Takze...cez bolest som prisla k uvedomeniu a nastartovaniu toho naaadherneho a carovneho, co mnou zrazu zacalo prechadzat... Nie je to moje, ja som len kanalom toho vsetkeho nadherneho a nesmierne ma tesi, ze to moze ist prave cezo mna, cez moju dusu, telo... Je to naaadherneee...:-))))))))))))))
Prajem ti krasne dnicky, moja mila Majka.
Pozdravujem a zo srdiecka objimam...
D.
—————
Nebyly nalezeny žádné příspěvky.
—————
