Danka - Můj nádherný sen

SEN - MALÁ MOŘSKÁ VÍLA

Ahoj, Majka,
píšem ti opäť jeden z mojich snov :-) Dnes to bol nááádherný zážitok...
Nedávno som bola na kurze Shiatsu-masáž u jedného výborného „učiteľa“. Je Kanaďan a chodí na Slovensko raz do roka učiť Shiatsu. Tak som mala aj ja tú česť, byť jeho "žiačkou". Jeho vibrácia bola neskutočná.... Len keď sa ku mne priblížil (vôbec sa ma nemusel ani dotknúť), cítila som niečo až neuveriteľne silné. To, čo sa začalo diať s mojim telom, bol pre mňa „nový“ zážitok. Rozvibrovali sa všetky moje čakry, bolo to až fyzické. Mala som čo robiť, aby som niekam „neodletela“ a držala sa uzemnená :-))))) Aj teraz, keď ti tu o tom píšem, začínam mať podobné pocity:-))) Veľa nás naučil aj „medzi riadkami“ a všeličo zaujímavé sa mi tam udialo. No to by bolo asi na dlhšie písanie :-)))

A teraz k tomu môjmu dnešnému snu.

Snívalo sa mi práve s týmto Kanaďanom, volá sa Robert Borsos. Aj v tomto sne bol mojim „učiteľom“. Učil ma, ako pracovať s energiou a používať ju „správne“. Ukázal mi, ako sa mám postaviť k človeku, kde sa ho mám dotknúť rukami a čo mám robiť. Hovoril pri tom nejakú modlitbu, alebo afirmáciu... Veľmi som sa snažila naučiť tie slová naspamäť, no vôbec mi to nešlo. Robi sa začal smiať a povedal (komunikovali sme spolu telepaticky), aby som sa stíšila, že slová začnú prichádzať samé. A zrazu to išlo. Bolo to úžasné...:-)))
Potom sme pokračovali vo výučbe o „level vyššie“ :-))))
Zobral ma niekde k moru a učil ma chodiť po vode tak, aby som sa neponorila. Svietil Mesiac, hladina bola obrovská a trblietala sa. Vykročil predo mnou a ja za ním. Bola som trochu v obavách, či to zvládnem, no dôverovala som mu. Pomaly som kráčala po morskej hladine a keď sa mi nohy začali ponárať, zrazu sa voda zmenila na ľad. Robil to Robi. Premieňal vodu na ľad, aby som sa neponárala a náramne sa pri tom bavil:-))) Bol trpezlivý, ako keď ocko učí svoju dcéru bicyklovať:-))))))
Stále ma to lákalo ísť po tej vode rovno, priamo..., no vždy som vkročila do hĺbky. Potom mi ukázal, že sa nemusím báť občas stupiť nohou doľava, alebo doprava. Vraj tá cesta bude o kúsok dlhšia, ale bezpečnejšia, a cieľ je vždy ten istý. Nemám sa bezhlavo ponáhľať kráčať stále rovno, ale spomaliť, ísť intuitívne a počúvať svoje vnútro. Že sama budem cítiť, ktorý krok je ten správny. Tak som ho poslúchla, opäť som sa stíšila a uááááááv........zrazu som kráčala po nekonečnom mori. Prekrásny pocit....:-))))))))))))))
Potom ma Robi objal a ja som pocítila obrovský príliv šťastia, lásky, radosti....a povedal: „Už nie si mojou žiačkou, teraz môžeš ísť sama. Zvládla si to. Odovzdal som ti môj dar.“  A zrazu sa mi pred očami zjavili na oblohe dúhové rybičky, bolo ich stovky.... Od šťastia mi vyhŕkli slzy a zobudila som sa :-))))

Tak mám dnes pekný deň a cítim veľkú vďaku, tzv. den díkůvzdání...:-))))))))))))))))
A opäť som šťastná, že som sa mohla s tebou podeliť o tieto moje nádherné pocity, moja Majka, zlatíčko...:-))))))))))))))))))
Pa, pa... :-)
Objímam...

DANKA