Spojenie Božských Doplnkov
Pomocou vyjadrenia najnižších hĺbok a najvyšších výšok našich emócií a ovládnutia oboch extrémov sme schopní premeniť emócie na intuíciu.
Príbeh Shaleemy
Volám sa Shaleem Shakara. Tarmaine a ja sme Božské Doplnky. Rozpoviem vám môj príbeh, aby ste poznali spojenie a vzostup z môjho uhla pohľadu. Cesta z miesta, na ktorom som bola vtedy na miesto, kde som teraz, bola dlhá. Tarmaine a ja sme boli najhoršími nepriateľmi počas stoviek rokov. Nenávidel a bál sa temnoty v sebe, ktorú som predstavovala ja. Ja som zas nenávidela a bála sa svetla vo mne, ktoré predstavoval on. No napriek nenávisti a napriek strachu sme vždy, vždy cítili iskru.
V čase, keď sa konalo Stretnutie Planetárneho Koncilu, bol pre mňa iba jednou z osôb v miestnosti. Nejakú dobu som sa dokonca ani nezúčastňovala týchto stretnutí, pretože som bola znepokojená z pocitov, ktoré som voči nemu cítila. Bola som Kňažkou Temnoty a žila v najhlbšej jaskyni, ktorá bola na povrchu planéty. On bol nepriateľ, pretože predstavoval svetlo, ktoré ma rušilo pri vykonávaní mojich povinností. Koncil Temna vedel, že v záujme udržania 3D Matrixu, musia zostať polarity temna a svetla oddelené, lebo v opačnom prípade by sa naša planéta vrátila do Zdroja. Preto sme sa rozhodli pre oddelenosť od svetla. Ak sme museli použiť strach na zachovanie tejto oddelenosti, bola to iba malá cena za možnosť pokračovať v tejto fyzickej realite.
Počula som o Pradávnych, ale nikdy som žiadneho z nich nestretla. Dokonca som si myslela, že sú len mýtom až do doby, keď zachránili môj život. Bolo to krátko po Stretnutí Koncilu, keď som narazila na Tarmaina. Dva krát ročne, keď boli mesiace v opozícii, sa stretli Koncily Svetla a Temna, aby prediskutovali dôležité záležitosti týkajúce sa kontroly 3D Matrixu. Aj keď sme to pred obyvateľstvom držali v tajnosti, oba Koncily vedeli, že sa Matrix rozpadá a nezostáva veľa času do okamihu, keď naša planéta prejde do ďalšej dimenzie. Boli sme ako Cirkev v posledných dňoch Atlantídy, ktorá si chcela za každú cenu udržať moc tak dlho, ako to bude možné.
Vraveli sme si, že tajíme tieto informácie pred ľuďmi preto, aby sme ich ochránili a dali im viac času na osobný vývoj. To bola samozrejme lož. Nepovedali sme občanom pravdu, pretože sme vedeli, že by sme tým prišli o našu moc. Ako som už vravela, vedeli sme stovky rokov pred našim vzostupom, že sa 3D Matrix rozpadá. Avšak nakoľko sme boli tí, ktorí mali moc nad ostatnými, boli sme tými poslednými, ktorí by boli ochotní prijať tieto zmeny. Naša moc sa nám páčila a chceli sme, aby veci zostali rovnaké, aby sme mohli vyťažiť posledné zisky z našich úspechov.
Darilo sa nám ovládať a kontrolovať ostatných. Nevideli sme dôvod na to, aby sme sa sústreďovali na náš vnútorný svet. V skutočnosti sme žiaden vnútorný svet nemali. Dokonca ja naša Božská Matka bola mimo nás. Udržiavanie oddelenosti bolo službou Koncilu Temnoty v rámci zachovania 3D Hry. Aj Koncil Svetla mal vonkajšieho Boha. Ich boh žil niekde na nebesiach. Bol od nich tak vzdialený, že členovia ich koncilu verili tomu, že pred ním môžu niektoré veci skryť!
Mohli byť veľmi bezbožní mimo ich Chrámu a bolo to prijateľné, ak boli zbožní v Chráme. Ako členovia koncilu Temna a služobníci našej Matky Planéty sme boli dosť múdri na to, aby sme vedeli, že Veľká Matka vidí všetko a je všade. Verili sme tiež, že Matka Planéta je nepriateľkou Otca Boha a jeho Koncilu Svetla. Preto sme sa stýkali s Koncilom Svetla iba na našich polročných Stretnutiach. V zostávajúcom čase boli temnota a svetlo úplne oddelené. Preto, keď som sa napokon vrátila na Stretnutia a moje staré pocity sa vynorili, keď som zbadala Tarmaina, bola som veľmi znepokojená.
Nevedela som, čo je láska, ale uvedomovala som si príťažlivosť medzi nami. Tak veľmi ma priťahoval, že som takmer nemohla byť s ním v jednej miestnosti bez toho, aby som sa naň dívala. Keď som ho zbadala na Stretnutí, vybehla som z miestnosti. Nevedela som o tom, že jeho reakcia bola rovnaké a utiekol opačným smerom. Ale chodba, ktorou sme utekali, bola kruhová a v našej snahe uniknúť sme bežali priamo naproti sebe. Iba na okamih, alebo to bola večnosť, sme sa pozerali jeden druhému do očí.
V jeho očiach som videla jednotu. Nejako viem, že aj on videl v mojich očiach jednotu. Ospravedlnila som sa prv, než som sa mohla naňho opäť pozrieť a rýchlo som sa vrátila do Chrámu Temna. Keď som tam bola uvedomila som si, že keď sa niekto ako ja, kto pozná iba oddelenosť a strach, zjednotí s láskou, môže mu to spôsobiť vážne zranenie. Moja fyzická forma takmer okamžite ochorela. Teplota môjho tela vzrástla do obrovskej výšky a všetko ma bolelo. Nemohla som jesť, odpočívať, hýbať sa, hovoriť alebo myslieť. Moje telo bolo napadnuté vírom svetla a ja som cítila, ako sa šíri mojim systémom. Umierala som.
Dni a týždne som chradla na pokraji smrti. Bola som tak vydesená, že nikto nemohol čítať moje myšlienky, hoci to bolo celkom bežné v mojej spoločnosti. Teraz som bola oddelená od skupiny, s ktorou som bola dovtedy spojená, od Koncilu Temna. Napokon si moji priatelia uvedomili, že aj keď ma tá cesta môže zabiť, musia ma vziať do jaskyne Prastarých, aby ma vyliečili. Vždy sme mali zakázané vstupovať do ich Jaskýň. V skutočnosti sme si ani neboli istí, či v nich vôbec niekto je. Ale chopili sme sa šance. Moje sestry ma zobrali do Jaskyne a odišli, pretože vedeli, že Prastarí neprídu, pokým tam budú. V tom čase som mala halucinácie. Bola som mimo svojho tela a pozorovala som moje malé, trasúce sa telo opierajúce sa o vchod Jaskyne Prastarých a stále som sa viac a viac vzďaľovala.
Bola som si istá, že sa už nikdy nevrátim do mojej fyzickej schránky, keď som bola v okamihu neznesiteľnej bolesti vtlačená spať. Prastarí ma prišli zachrániť. Nepamätám si, čo sa stalo potom. Spomínam si iba na to, že som bola vyliečená. Moje telo bolo vyliečené, moja myseľ bola vyliečená a môj duch bol vyliečený. V skutočnosti som bola premenená. Moje srdce bolo otvorené a ja som ho nechcela znova zavrieť. Napokon som sa vrátila do môjho starého sveta, ale zistila som, že tam už nemôžem ďalej žiť. Nemohla som tolerovať strach. Počas celého života som používala strach ako zbraň. Teraz to bolo pre mňa neprijateľné.
Vďaka mojej pozícii v Koncile som vedela, že naši vodcovia nie sú pripravení na zmenu. Zistila som, že Tarmaine prebehol k Obyvateľom Hranice. Nejako som vedela, že to by mi umožnilo začať nový život. Takže som sa pridala k Prastarým. Prastarí boli pokojní a láskyplní. Nemyslela som si, že by som bola schopná cítiť pokoj alebo lásku. Avšak na moje veľké prekvapenie, bola som a bolo to prekrásne! Študovala som spolu s Prastarými mnoho rokov. Počas tohto obdobia sa k nám pridávalo stále viac našich obyvateľov. Vyzeralo to, ako keby Jaskyňa Prastarých zostala otvorená pre všetkých, ktorí chceli vstúpiť, od kedy bolo umožnené vstúpiť mne. Prastarí mali Planetárne Vedomie a preto ich vyžarovanie pokoja a lásky presakovalo von z otvorených jaskýň do tela Veľkej Matky a z nej von cez našu tekutú atmosféru.
Nakoniec som dokázala cítiť túžbu mnohých mojich bývalých priateľov z Koncilu Temna pridať sa k Prastarým. Chceli zmenu, ale mali z nej strach. Strach im vládol od počiatku nášho času, takže im nejakú dobu trvalo, kým sa ho zbavili a prijali pokoj. Avšak postupne to dokázali, až jedného dňa patrila väčšina mojich priateľov k Prastarým.
Teraz vám poviem o mojom ďalšom stretnutí s Tarmainom. Od nášho náhodného stretnutia v chodbe ubehlo veľa času. Počas tej doby sa pridal k Obyvateľom Hranice a ja som sa pridala k Prastarým. Aby sme tak mohli urobiť, on musel čeliť svojej vnútornej temnote a ja môjmu vnútornému svetlu. Preto keď sme sa stretli, neboli sme na opačných póloch, ale boli sme dve úplné bytosti. Odkedy som si uvedomila svoj strach a spojila sa so svojim svetlom mala som hlboký zmysel pre lásku. Tarmaine sa spojil a vyrovnal so svojou vnútornou temnotou a získal múdrosť. Preto naše druhé stretnutie nebolo náhodné.
Od nášho prebudenia sa naše telepatické schopnosti výrazne zlepšili. Dokonca aj keď on prebýval v Hraničných Chrámoch a ja v najhlbších jaskyniach Prastarých, naša komunikácia prebiehala takmer nepretržite. Boli sme niečo ako imaginárni priatelia vo vašom svete. Napokon sme dostali od našich vnútorných ja správu, že nastal čas, aby sme sa stretli aj fyzicky v presnom strede atmosféry našej planéty. Ja som ťahala ženskú energiu Veľkej Matky hore, zatiaľ čo Tarmaine niesol mužskú energiu Božského Otca dole. Ja som predstavovala hmotu a Tarmaine ducha, keď sme naplnili našu Mystickú Svadbu ducha-s-hmotou.
Božský Otec a Veľká Matka sa zosobášili a tak sa mohlo narodiť posvätné dieťa, náš nový svet. Keďže sme boli prvými z vysokých členov Koncilov, ktorí „prebehli“ k Obyvateľom Hranice a Prastarým, boli sme prví, ktorí podstúpili ceremóniu a keď sa ostatné Božské Doplnky stretli ako jeden, podstúpili tú istú ceremóniu. Ak oba Božské Doplnky slúžili v rovnakom Chráme svetla alebo temna, jeden z nich sa rozhodol preskúmať svet opačnej polarity, takže počas ich konečného spojenia mohli pomôcť depolarizovať planétu. Vravím depolarizovať, pretože polarity dobré/zlé, mužské/ženské, svetlo/tma a dokonca ja tu/tam sú tým, čo drží 3D Matrix v celku. Zakaždým, keď sa spojili dva Božské Doplnky mystickým sobášom, sa 3D Matrix našej planéty viac rozpadol.
Keďže sme boli prví, ktorí sa takýmto spôsobom spojili, došlo k väčšiemu odporu medzi našimi dvomi polaritami. Preto sa uvoľnila väčšia energia, keď sa naše polarity spojili do JEDNEJ. Moja cesta do stredu atmosféry bola veľmi ťažká, pretože som tam bola iba počas Planetárnych Stretnutí. Na týchto stretnutiach som nebola vystavená energii svetla, pretože náš Koncil Temna mal špeciálne vákuové šachty, ako výťah, ktoré udržiavali vibrácie každého jedného člena nášho koncilu. Koncil Svetla mal rovnaké zariadenie.
Každý z Koncilov veril, že to je správne a nechcel poškvrniť svoju „čistotu“ tým, že sa vystaví opačnej polarite druhého Koncilu. Oba Koncily si tiež uvedomili, že tieto stretnutia svetla a temna môžu byť faktorom, ktorý prispieva k rozpadu Matrixu. Preto sme vytvorili bariéry, ktoré nás počas stretnutí oddeľovali. Avšak energetické pole medzi mnou a Tarmainom bolo tak intenzívne, že sme sa navzájom cítili aj napriek bariéram.
Moja cesta do stredného sveta bola odlišná, pretože som mnoho rokov študovala s Prastarými, aby som sa pripravila na môj Mystický Sobáš. Prastarí boli od začiatku našej civilizácie tými, ktorí ochraňovali informácie o transformácii. Preto sa izolovali od zbytku spoločnosti. Prastarí, tak ako Pôvodní Obyvatelia vašej planéty, chránili dávne tajomstvá až do času transformácie.
Prastarí, ktorí ako prví obývali našu planétu, vzostúpili poslední. Boli „Kapitánmi“ našej planetárnej „lode“ a nemohli ju opustiť. Mohli buď vzostúpiť s planétou alebo vôbec nevzostúpiť. Prastarí mi povedali, že na začiatku bol náš svet v štvrtej dimenzii. Potom si naša planéta postupne znížila vibrácie, aby zahrnula tretiu dimenziu. Prastarí sa podieľali na tomto procese tým, že rozdelili svoje pôvodne androgýnne ja na Božské Doplnky, dve pohlavia a poslali jedno z pohlaví do hornej vrstvy atmosféry. Takto stabilizovali ženská a mužská polarita utvárajúci sa 3D Matrix.
Vzhľadom k tomu, že sme s Tarmainom boli prvé Božské Doplnky, ktoré sa mali opäť spojiť, bola som veľmi nervózna. Musela som neustále vstupovať do svojho vnútra, aby som našla lásku, ktorá by upokojila môj strach. Našťastie ma podporovali Prastarí, keď ma Tarmaine láskyplne volal k sebe. Našla som svoje vnútorné svetlo, ale nikdy som nezažila svetlo vyšších svetov. Čím vyššie som bola v atmosfére, tým viac som bola konfrontovaná mojim strachom z neznáma.
Neverím, že by som bez nabádania Tarmaina dokázala túto cestu vykonať. Avšak keď som uvidela Tarmaina pohybujúceho sa naproti mne v strednom svete vedela som, že to stálo za to. Cítila som hlbokú lásku a pochopenie, ktoré som projektovala smerom k forme Tarmaina. Keď sa blížil ku mne, získala som neustále rastúce vedomie seba samej. Keď sme sa prvý krát dotkli, svet sa rozplynul. Znova sme boli JEDNÝM. Nebola to žiadna oslava alebo ceremónia. Bola to iba Jednota, Pokoj a LÁSKA.
Opustili sme našu planétu a cestovali sme ku Zdroju ako jedna bytosť, ktorou sme vždy boli. Tam sme sa naučili všetko, čo sme potrebovali na to, aby sme pomohli vzostúpiť našej planéte.
Shaleem
Tarmainov príbeh
Ja som Tarmaine a budem pokračovať v mojom príbehu. Moja prvá cesta do temnoty bola rovnako hrôzostrašná, ako Shaleemina cesta do svetla. Pre mňa nebola temnota iba neznáma. Bola nepriateľom.
Spolu s mojimi priateľmi z Koncilu sme verili, že nepriateľ bol vždy vo vnútri ostatných, pretože sme si mysleli, že v nás je iba svetlo. Keď som prvý krát stretol Shaleem, cítil som jej temnotu, ale to, čo ma priťahovalo a odpudzovalo bolo to, že som cítil jej temnotu vo svojom vnútri. Ako by temnota mohla byť vo mne, keď v mojom vnútri je IBA svetlo? To však nebolo najviac znepokojujúce.
Najznepokojujúcejšie bolo to, že som cítil vzrušenie z temna. Cítil som sa silný a zábavný. Zábava nebolo niečo, s čím by som mal valné skúsenosti.
V Chrámoch Svetla, sme boli TAK vážni. Modlili sme sa, meditovali, premýšľali a kontrolovali sa. Kontrolovali sme svoje myšlienky, pocity, kontrolovali sme svoju stravu a aj to, kam sme chodili. Kontrolovali sme dokonca ostatných. Mali sme striktné pravidlá na všetko a bolo zakázané spochybňovať ich, nie to ešte porušovať. Našťastie sme verili, že sme zo svetla, takže nikto z nás nerozmýšľal nad porušovaním pravidiel. My Bytosti svetla sme boli veľmi nemilosrdní v našej ľstivosti. Ak sme porušili pravidlo, uistili sme sa, že o tom nikto nevie, bez ohľadu na to, čo sme spravili.
Keď sa teraz dívam späť na spôsob môjho rozmýšľania vidím, akí temní sme v skutočnosti boli. Ale verili sme, že máme pravdu. Dokonca sme verili tomu, že sme dokonalí. Toto presvedčenie bolo prvou vnútornou temnotou, ktorú som musel prijať. Uvedomil som si, že moja arogancia bola v skutočnosti veľkou temnotou. Bolo mi jasné, že už viac nemôžem klamať o mojej dokonalosti. Rovnako ako Shaleem, upadol som do hlbokej depresie a veľkého strachu po tom, čo sme sa stretli. Bál som sa, že ja, vysoký a mocný člen Koncilu Svetla, nie som dosť dobrý pre nepriateľa, člena Koncilu Temna.
Nikto z nás sa vlastne ešte nestretol so svojim Doplnkom. A predsa keď som narazil na Shaleem v tej chodbe vedel som, že ona je mojim a ja som jej Božským Doplnkom. Vedel som tiež, že budem musieť porušiť všetky pravidlá, aby som mohol byť s ňou. Po mnohých vnútorných konfliktoch som vedel, že už ďalej nemôžem byť členom Koncilu Svetla. Uvedomil som si, že môj život a všetko, o čo som mal taký intenzívny záujem, boli klamstvá, ktoré už nemohli ďalej existovať. Preto som opustil môj život a všetko, čo som poznal. Zahodil som symboly môjho stavu a bez slova som zmizol do sveta, preč z Chrámu. Bol to svet, ktorý som nikdy predtým nezažil.
Narodil som sa v Chráme a prežil som tam celý môj život. Chcel som vidieť tých ľudí, ktorým som určoval pravidlá. Mesiace som sa schovával v tieňoch a môj hlad rástol. Nikdy som nepracoval a nemal som žiadne sociálne zručnosti. Život pracujúcich bol mimo môjho záujmu. Áno, videl som obyvateľov nášho sveta pracovať, ale tiež som ich videl zabávať sa. Predstava zábavy bola tým, čo ma vytiahlo z môjho tieňa. Ale nepoznal som žiadne sociálne zvyky a každého som urážal svojou aroganciou. Keď som sa ocitol v nejakej spoločnosti, zábava okamžite ustala. Nevyzeralo to tak, že by si uvedomovali alebo dokonca ja sám, že moja prítomnosť každého zvážnela. Toto ma donútilo utiecť do noci.
V mojom správaní bola stále prítomná kontrola a preto sa ľudia okolo mňa cítili nepohodlne. Cestoval som široko ďaleko hľadajúc miesto, kam by som zapadol, ale všade to bolo rovnaké. Keď som sa pridal k nejakej spoločnosti, každý sa prestal zabávať a postupne sa všetci vytratili. Bol som úplne opustený. Nemohol si nájsť miesto pre seba a nemohol som sa vrátiť do Chrámu. Tak som odišiel do oblasti, kam nikto necestoval a nikto tam nebýval. Táto oblasť bola podobná vašim púšťam, pretože bola rovná, bez kopcov a jaskýň. No najdesivejšie zo všetkého bolo to, že táto pustina viedla priamo k priepasti na území Temnoty. Keďže som nemal žiadnu zodpovednosť a všetko bolo rovné a vyzeralo rovnako, zdalo sa, že tam nie je žiadny priestor.
Bol som sám a žiaden priestor ani čas nedefinovali moju podstatu. Nezostalo nič, čo by sa dalo skryť alebo kam by sa dalo skryť. Mal som iba seba a spomienku na Shaleem. Stal sa zo mňa nomád, cestujúci divočinou a hľadajúci potravu. Moje myšlienky a pocity boli zamerané na moje fyzické prežitie a na moju veľkú bolesť. Prečo si NIKTO nepraje byť so mnou? Ako môžem mať taký negatívny vplyv na každého, koho stretnem? Ako sa mi môžu vyhýbať? Bol som vysoký člen Koncilu Svetla. Ako sa môžu obyčajní pracovníci odvrátiť od mojej mocnej prítomnosti? No samozrejme! Báli sa môjho silného svetla, mojej veľkej Sily.
Ako si mohli nevšimnúť moje silné SVETLO? Kričal som v prázdnote. A potom som začul smiech. Nebol to šťastný smiech. Bol to výsmech.
„Teraz sa mi vysmievaš,“ skríkol som rozhorčene. Ale uvedomil som si, že som sám. Nikto tu nie je, iba ja.
„Nikdy nie si sám,“ počul som vo svojom vnútri. Bolo to Kolektívne Vedomie, ktoré pozorovalo môj žiaľ?
„JA SOM tvoje JA. JA SOM v tebe, rovnako ako mimo teba,“ odpovedal hlas.
Tento krát sa nesmial. Znel súcitne a milo.
„Ako sa opovažuješ ľutovať ma,“ kričal som. Ja som vysoký člen Koncilu Svetla. Som to ja, kto má právo niekoho ľutovať alebo nie.
„Pre mňa si dieťa,“ odpovedal hlas, ktorý som začínal nenávidieť.
„Vysmievaš sa mi, potom ma ľutuješ, potom ma súdiš. Ako sa opovažuješ jednať tak arogantne so MNOU!“
„Prečo si taký nahnevaný na svoje JA?“
„Ja sa hnevám na teba, nie na seba.“
„Ale tu si iba ty. Tvoja arogancia ťa odpojila dokonca aj od Kolektívneho Vedomia.“
„Ako sa odvažuješ nazývať ma arogantným? Iba som tu a snažím sa prežiť v tejto prázdnote. Prišiel som sem, pretože nebol nikto, kto by ma mohol prijať, nikto, kto by mohol čo i len byť vedľa mňa. Nevedeli kto som?“
„Ty vieš, kto si?“ hlas jemne šepkal.
Hlas stíchol a pravdivosť jeho slov ma zastavila. NIE! Nevedel som, kto som, ale vedel som, že by som to mal zistiť. Mal by som ísť k jednej skupine, ktorá prijíma každého a nikoho nesúdi, k Obyvateľom Hranice.
Hovoria Prastarí
Keď Shaleem prvý krát prišla k nám, bola na pokraji smrti. Prežila svoj život bojom za oddelenosť. Stále niesla negatívnu polaritu vecí a stabilitu tretej dimenzie. Keď sa stretla s Tarmainom, bola omráčená pozitívnym nábojom svetla. Všetky elektrické obvody v jej tele boli v okamihu ich stretnutia depolarizované.
Tarmainove telo nebolo tak zasiahnuté, pretože bolo viac nehmotné a dokázalo absorbovať krátke depolarizovanie. Ale v tom okamihu jednoty bola Tarmainova myseľ otvorená a jeho myšlienky neboli obmedzené. Nemal formu a zažíval sám seba ako čisté vedomie v jednote s Prúdom Všetkého, Čo Je. Od tej chvíle sa už nemohol cítiť oddelený od ostatných, dokonca ani od svojich nepriateľov a dogmu Koncilu Svetla videl ako separatistickú, obmedzujúcu a súdiacu.
No najviac naňho zapôsobilo Shaleemino otvorené srdce. Tak, ako mal Tarmaine otvorenú myseľ, mala Shaleem otvorené srdce a zažívala okamih čistej, bezpodmienečnej lásky. Počas tohto stretnutia mali obaja zážitok piatej dimenzie. Keďže však boli obaja stále neúplní, tento zážitok ich skôr odpudzoval než zjednocoval.
Otvorená myseľ Tarmaina spôsobila, že začal pochybovať o všetkom, čomu dovtedy veril a tlačila ho k pochybnostiam o sebe a zmätku, zatiaľ čo Shaleemino otvorené srdce previedlo priveľa jej životnej sily do Tarmaina. Táto náhla strata životnej sily jej spôsobila ochorenie a neschopnosť vyliečiť sa. Ich krátke stretnutie zmenilo ich životy. Spolu zažili niečo, čo nemohli zažiť mimo piatej dimenzie. Ale prv, než tam mohli zostať spolu, ako JEDNA androgýnna bytosť, museli každý z nich nájsť svoje JA samostatne.
Hovoria Obyvatelia Hranice
Keď Tarmaine prišiel ku nám, boli sme prekvapení, že sa u nás objavil vysoký člen Koncilu Svetla. Vedeli sme vďaka nášmu vnútornému citu, kto to je, ale navonok pôsobil skôr ako roľník než vysoký člen Koncilu. Nesprával sa autoritatívne a vyzeral byť zničený a zlomený. Ujali sa ho naši liečitelia, ale jeho problém nebol fyzický. Opustil každého a všetko, čo dovtedy poznal. Cítil sa úplne stratený. Avšak zdalo sa, že našiel svoj vnútorný hlas, na ktorý sa nikto z nás nepamätal. Ó áno, a našiel Shaleem.
Veril. Že stratil aj ju a jeho vnútorný hlas mu neustále opakoval, že ju musí nájsť. Najskôr ju našiel telepaticky vo svojom vnútri. Rozprával sa s ňou často. Telepatická komunikácia nebola ničím nezvyčajným v našej spoločnosti, ale komunikácia medzi členmi Koncilu Svetla a Koncilu Temna mimo Komôr Koncilov bola neslýchaná a striktne zakázaná.
Keď k nám prvý krát prišiel, bol zdržanlivý, ale postupne začal zdieľať svoje zážitky z pustatiny a z jeho dlhej cesty, ktorá viedla až ku nám. Vládol ľuďom roky a vzdal sa pocitu nadradenosti a arogancie, ktoré mali všetci členovia Koncilov. Nesnažil sa nás viesť, ale jeho podstata bola vodcovská. Vedel o temnote a bolesti, pretože preskúmal hĺbky svojho ja a našiel SEBA.
Jedného dňa nám povedal, že odchádza. Podelil sa o všetko, čo mal a musí sa spojiť so svojim Božským Doplnkom, Shaleem. Tarmaine hovoril iba málo o Božských Doplnkoch. S veľkou trpezlivosťou sme sa nakoniec dozvedeli, že každý má svoj proťajšok, bytosť opačného pohlavia. Povedal nám, že nakoniec sa všetci spojíme so svojimi Božskými Doplnkami a staneme sa skutočnými androgýnnymi JA piatej dimenzie.
Potom, v jedno ráno bol preč. Odišiel bez slova a bez rozlúčky. Odišiel na svoju svadbu, Mystický Sobáš. Spojili sme sa s ním cez naše Kolektívne Vedomie s úmyslom podporiť ho v jeho Spojení. Cítili sme, že jeho cesta do stredného sveta už nie je preňho problémom. Znížil svoje vibrácie, pretože Shaleem zvýšila tie svoje. Keď dorazil ku Shaleem, videli sme ju cez jeho oči a cítili sme ich veľkú lásku cez jeho srdce. Keď sa nakoniec dotkli, vytrysklo svetlo a obaja boli preč.
Presne, ako povedal Tarmaine, Spojili sa a odišli do piatej dimenzie ako JEDEN.
Ja som Kepier.
Hovoríme ku vám z Vesmírnej lode Athena. Pripravujeme sa na našu prvú oficiálnu návštevu vašej reality. Hovoríme k vám z rezonancie piatej dimenzie. Keďže rezonujeme mimo času, naša návšteva sa už uskutočnila. Preto VIEME, že sa čoskoro stretneme. Čoskoro je slovo, ktoré používame často, keď hovoríme s niekým, kto je zviazaný s časom, keď ho/ju chceme uistiť o krátkom čakaní na nejakú udalosť. Avšak udalosti, o ktorých hovoríme my, nezáležia na čase, ale na frekvencii vášho vedomia. Inak povedané, keď bude vaše vedomie rezonovať na frekvencii piatej dimenzie, budete schopní vnímať a zažívať naše stretnutie.
Neznepokojujte sa, ak budete tieto stretnutia prežívať každý iným spôsobom, pretože stále máte svoje fyzické, individuálne formy. Kvôli tomu máte vnímanie poznačené myšlienkovými formami a emóciami, ktoré sú vryté do vašej pozemskej schránky. Všetci z vás vstúpili do experimentu života v polarizovanej realite, aby ste zažili mnoho rozličných individuálnych vyjadrení JEDNÉHO. Túto individualitu darujete JEDNÉMU pri svojom vzostupe do reality Jednoty.
Radi by sme s vami zdieľali viac než informácie o vašom prechode. Vidíte, ako sa každým dňom viac mení vaše fyzické telo. Aj informácie o našom Prvom kontakte sú stále bežnejšie. Ako sme vám vraveli, náš Prvý kontakt s našimi pozemskými ja, sa odohrá vo vašom vedomí a nie vo vonkajšej, fyzickej realite. Začíname náš kontakt takto, aby sme vám pripomenuli, že cesta ku vzostupu nie je nad vami, ale vo vás. Preto, aby sme k vám mohli hovoriť vo vnútri vášho srdca a vašej mysle, nečakajte naše informácie v správach tretej dimenzie, ale nalaďte sa na svoju vlastnú Vnútornú Pravdu.
Aby ste našli túto pravdu, nalaďte sa na vaše vlastné Multidimenzionálne Vedomie, do ktorého ste sa prebudili. Potom vďaka blaženým pocitom, ktoré sprevádzajú našu komunikáciu, dokáže vaša racionálna myseľ ľahšie prijať túto interdimenzionálnu komunikáciu. Áno, je to rozšírenie vášho vedomia, čo je náš primárny cieľ v rámci našich príprav na naše „pristátie.“
Znova vám pripomíname, že je to stav vášho vedomia, ktorý vám umožní zažiť toto pristátie, nie miesto, kde sa nachádzate alebo čas, v ktorom tam budete. Keď spojíte svoje vedomie s našim alebo s vedomím ktoréhokoľvek člena našej Galaktickej Flotily, dostanete sa na náš zoznam odberateľov správ. Inak povedané, keď sa vaše vedomie zjednotí s našim, budete Vedieť, ako sa podieľate na impozantnom okamihu transformácie Prvého kontaktu.
Hovoríme o Prvom kontakte, pretože sa to stalo známym pojmom. Avšak mnohé z pozemských ja našich Galaktických a Božských Rodín zažili a v súčasnosti aj zažívajú kontakt s nami. Mnohí z vás nás poznajú po mene, ktoré bolo vo vašej slovnej zásobe ako nejaká forma božstva. Vy ste si vybrali tieto mená pre nás, pretože pocit blaženosti sprevádzajúci našu komunikáciu vám evokuje pocity, aké máte pri meditácii alebo modlitbe.
Znova by sme vám chceli pripomenúť, že nie som bohovia v žiadnom ponímaní. V skutočnosti sme VY na vyššej frekvencii. Blaženosť, ktorú zažívate, je bezpodmienečná láska, ktorá bola vždy skrytá vo vašej fyzickej schránke. Táto bezpodmienečná láska nás spája s našimi pozemskými ja a je možné aktivovať ju iba vyšším stavom vedomia. Súčasťou tejto Jednoty, s ktorou majú naše pozemské ja najviac problémov, je pochopenie, že táto bezpodmienečná láska sa najlepšie aktivuje, keď bezpodmienečne milujete sami seba.
Našťastie vďaka komunikácii s nami, ktorú zvyčajne nazývate meditáciou, môžete cítiť našu bezpodmienečnú lásku vstupujúcu do vášho vedomia. Keďže láska dávaná bezpodmienečne je nevšedným zážitkom v tretej dimenzii, môžete mať potrebu cítiť ju najskôr z oddeleného zdroja. Jednou z najdôležitejších vecí, ktoré vám dnes chceme povedať je, že MY NIE sme oddelení od vás, našich pozemských ja.
Sme JEDNÝM! A vo vnútri tejto JEDNOTY môžete vzostúpiť.
Dr. Suzan Carolls, www.multidimensions.com
Zdroj: vzostup.sk - preložila danuša
—————
—————
