Čo vytvárame?
Stojíme na prahu. Za nami je všetko, čo poznáme a všetko, čím sme. Pred nami je neznámo a tajomstvo tvorenia. A čo vytvárame? Vytvárame novú verziu, frekvenciu alebo vyjadrenie osoby, ktorú poznáme ako naše Ja. Toto nové vyjadrenie nášho Multidimenzionálneho JA je v našom vnútri a je iné ako to, ktoré sme doposiaľ poznali ako naše Ja. Mnohí z nás začínajú cítiť nové vyjadrenie nášho JA vo svojom vnútri, ktoré sme nikdy predtým nezažili.
Predtým sa naše Multidimenzionálne JA zvyčajne zdržovalo v našom vnútri a my sme ho vnímali ako záhadu, cestu, cieľ, ktorý sme nikdy nedosiahli, kým sme mali fyzickú formu. Naše rozšírené vedomie je jadrom nášho nového JA. U mnohých z nás toto nové JA ešte úplne neprelomilo svoju ulitu, pretože táto ulita nám umožňovala prebývať vo svete, ktorý nevnímame ako náš Domov. Príliš často sme sa cítili nešťastní v tomto „vonkajšom svete,“ pretože sme museli často predstierať, že sme osobou, ktorá je akceptovateľná, osobou, ktorá dokáže prežiť.
Počas väčšej časti tohto života a počas mnohých predošlých životov sme museli toto JA, túto súčasť našej Podstaty držať v tajnosti pred našim okolím, dokonca aj pred sebou. Nemohli sme si začať predstavovať, že by sme boli tým, kým sa cítime byť vnútri. Preto sme túto Bytosť nevnímali ako keby bola v nás, ale nad nami. Naše ego uctievalo túto Bytosť, o ktorej sme si mysleli, že je nad nami a rozmýšľalo o nej ako o vonkajšom Bohu. Naše ego bolo nanešťastie naučené podriaďovať sa Bohu, rovnako ako všetkým autoritám. Naše vnútorné JA však necítime ako autoritu. Cítime ho ako lásku. „Ale ako by sme mohli milovať naše JA?“ pýta sa naše ego.
Naše ego sa naučilo, že milovať svoje JA je namyslené a to je niečo, čím sme nikdy nechceli byť. Bytosť v našom vnútri, ktorú sme vnímali ako lásku nemohla byť našim JA, pretože sme si nedokázali predstaviť, že takáto Milujúca Bytosť by mohla byť v našom vnútri.
Ale frekvencia nášho osobného a planetárneho tela rastie a mnohí z nás začínajú veriť tomu, že táto milujúca bytosť môže byť v nás. A zároveň cítime, že nás naše ego upozorňuje, aby sme neboli povýšeneckí. Počujeme svoje ego vravieť: „Ak chceš byť dobrým človekom, musíš veľmi tvrdo pracovať a dosiahnuť uznanie, slávu a rešpekt z vonka a áno, musíš aj zarobiť peniaze.“
No tá Bytosť, ktorá je v našom vnútri hovorí: „Neexistuje NIČ vonku. Táto frekvencia v našom vnútri je vyšším vyjadrením nášho Multidimenzionálneho JA.“
Po mnohých životoch strávených štúdiom, meditáciami a duchovným hľadaním, si stále nie sme istí, či naozaj sme alebo nie sme tým JA, ktoré cítime vnútri. Zvádzame zúrivý súboj. Je to rovnaký súboj, ktorý zvádzame počas celého života. Je to boj medzi Ja, ktorým by sme podľa našej spoločnosti mali byť – egom a Multidimenzionálnym JA, ktorým sme vždy boli. Tento boj vychádza z nášho ega, zatiaľ čo naše Multidimenzionálne JA trpezlivo čaká na čas, kedy bude boj skončený a my si spomenieme na Pravdu.
Trpezlivosť je často problémom, pretože naše Ja tretej dimenzie chce okamžitú manifestáciu nášho JA piatej dimenzie. Ťažká práca trvajúca dlhý „čas,“ ktorú robíme, aby naše životy aspoň vzdialene pripomínali to, čo sme cítili vo svojom vnútri, nám spôsobila depresiu, úzkosť, hnev a strach. No našťastie sa nám darí lepšie kontrolovať naše myšlienky a emócie a vďaka našim úspechom sa cítime lepšie. Ale „úspechy“ sa ľahko zmenia na pasce, ktoré nás vzďaľujú od nášho JA a približujú k egu, ktoré robí to, čo sa naučilo robiť. Ale teraz už viac nechceme tieto veci robiť.
Rozhovor s našim JA
Chceme robiť to, čo chce robiť naše Multidimenzionálne JA v našom vnútri. Chceme sa oslobodiť od pochybností nášho ega. Vieme, že JA v našom vnútri rozpustilo VŠETKY potreby ega, ale ego nášho ja v našom každodennom živote má stále svoje „potreby.“ Naše ego vraví:
„Stále musíš byť v styku s vonkajším svetom. Musíš chodiť do práce a vykonávať všetky svoje povinnosti. A nezabudni, že musíš zarobiť peniaze, aby si mohol prežiť.“
Ale my už vieme, že život je viac než len práca a prežitie, tak sa pýtame nášho JA, ktoré sme našli vo svojom vnútri:
„Drahé Multidimenzionálne JA, načo potrebujem byť v neustálom styku s vonkajším svetom?“
Naše JA, ktoré teraz dokážeme počuť vraví:
„Moje Drahé Fyzické Vyjadrenie, prosím vysvetli mi výraz ‘vonkajší svet.’ My nemáme žiaden koncept ‘vonkajšieho’ v našej realite.“
„Kto je to ‘my?’“ pýta sa ego.
„My sme TY. Neexistuje rozdiel medzi my a ja v tejto rezonancii reality. Cítil si úzkosť a depresiu, pretože si bol veľmi unavený z ilúzie svojho fyzického vyjadrenia a z potrieb ega, ktoré ťa odvádzajú od Bytia vyšším vyjadrením tvojho JA.“
„Áno, viem, že to je pravda,“ odpovedá ego. „Viem, že chcem len vypustiť každodenné povinnosti, ktoré ma odvádzajú od toho aby som bol svojim JA. Na druhej strane viem, že ešte nie je ten ‘čas’, pretože by som si vytvoril ešte viac rozptýlení, ktoré by ma odvádzali od Bytia svojim JA, keby som nepracoval. Možno niektoré problémy spôsobujú to, že už viac nechcem pracovať. Chcem tvoriť.“
„Drahé fyzické vyjadrenie môjho JA, čo je práca?“
„Práca je všetko, čo nechcem robiť. Ak niečo chcem robiť, je to zábava. Ak nechcem, je to práca. Viem, že v tvojom vyjadrení neexistuje koncept práce a ja sa teším na život v tej rezonancii.“
„Môj drahý, tešiť sa na niečo je ako dívať sa von. Nezabúdaj sa prosím dívať DO života na frekvencii mojej rezonancie.“
„Áno, áno, dívam sa dovnútra celú dobu. Mám z toho veľa dobrého, ale stále musím robiť svoju prácu,“ sťažuje sa ego.
„Drahé ego, ty si v nás rovnako, ako my sme v tebe. Vieme, že si to neuvedomuješ, pretože veríš, že to, čo si myslíš by malo sedieť s tvojim fyzickým svetom. Ty, drahé ego, si najstatočnejšou časťou nášho vyjadrenia. Ty si ten, kto žije na frekvencii reality, ktorá je úplne oddelená od Jedného nášho skvelého Multidimenzionálneho Bytia. Sme tak veľmi vďační, že si pozdvihol svoju rezonanciu na frekvenciu, na ktorej dokážeme komunikovať.“
Sme si plne vedomí toho, že ‘čas’ je vo vašej frekvencii reality problémom. Kvôli času musíte čakať na naplnenie svojich tvorivých vyjadrení. Preto, že musíte čakať celú tu dobu a spraviť všetku prácu chcete, aby vám niekto zvonka priniesol uznanie, úspech alebo peniaze za všetku tu drinu. Tu, na tejto frekvencii reality, neexistuje čas. Ak chceme zažívať a tvoriť, čo znamená to isté v našom svete, stačí nám zľahka pomyslieť alebo pocítiť niečo a okamžite sa to prejaví. Preto tu neexistuje potreba uznania za naše výtvory, pretože v tejto realite sú manifestácia a dýchanie tým istým. Nadýchneme sa s túžbou niečo zažiť a keď vydýchneme už to zažívame. Žiadna práca, čas alebo námaha pri manifestovaní našich výtvorov. Preto ani neexistuje potreba odmeny za našu „ťažkú prácu.“ Vytvárame svoje životy myšlienkami našich myslí a duchom našich sŕdc. Ale mysle a srdcia sú tu trochu iné. V našej rezonancii Svetelného tela je naša myseľ Skupinovou mysľou JEDNÉHO a naše srdcia sú našimi Vyššími srdcami, ktoré vibrujú bezpodmienečnou láskou JEDNÉHO.
Kedysi dávno sme sa rozhodli vytvoriť miesto, frekvenciu reality, kde by sme mohli preskúmať koncept individuality. Kvôli tomu sme museli vytvoriť ilúziu času, ktorá vytvorila priestor na oddelenie nášho Kolektívu od jednotlivcov. Tento experiment sa vo vašej oblasti fyzickej manifestácie blíži k svojmu vyvrcholeniu. Mnohí z nás, ktorí prijali nižšie vyjadrenie svojej formy vo vašej realite, nesmierne dospeli. Pretože my SME vyššie vyjadrenie vás, prežívame všetky vaše emócie, myšlienky a skúsenosti. Preto aj my cítime vašu vyčerpanosť z práce, námahy, oddelenosti a času vo vašej realite.
Niektoré z našich fyzických ja sa žiaľ stratili v Hre. Faktom je, že v nejakom „čase“ v niektorom zo „životov“ sa všetky naše pozemské vyjadrenia stratili v ilúzii vášho polarizovaného sveta. Kvôli tomu, že ste si vybrali túto realitu, ste museli vytrpieť mnoho inkarnácií, aby ste sa naučili, že energia VONKU je vždy energiou VNÚTRI. Boli vytvorené náboženstvá a zákony, aby vás viedli a chránili, a ego, aby ste dokázali lepšie definovať sami seba. Ale všetky tri tieto aspekty oddelenosti sa tiež stratili. Frekvencia vašej reality našťastie rastie stále viac a viacerí z vás si spomínate na svoje skutočné Multidimenzionálne JA.
Táto spomienka vám poskytuje nástroje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby ste „vyrástli“ nad ilúziu. No pokým bude vaša realita rezonovať na frekvencii, na ktorej existuje čas, bude tam spolu s ním aj priestor. Tento čas a priestor vám vytvárajú ilúziu oddelenosti od ostatných a od vyššieho vyjadrenia vášho JA. Dokonca aj vtedy, keď ste sa zbavili viery vo všetky ilúzie tretej dimenzie, je frekvencia vašej reality príliš nízka na okamžitú manifestáciu. Preto musia naše fyzické vyjadrenia stále „pracovať.“ No chceme vás uistiť, že každým okamihom vášho času frekvencia vašej reality rastie. Čoskoro bude vaša realita za hranicami času a ilúzie oddelenosti, ktorú čas vytvára. Vaša cesta bola dlhá, pre niektorých z vás aj milióny rokov.
Preto strach, ktorý vás stále zaplavuje, je často spomienkou na nespočet životov, v ktorých ste trpeli, pokým nedospel „čas“ na to, aby ste odišli. Teraz vám môžeme s radosťou povedať, že „čas“ už je takmer prekonaný a proces vášho vzostupu rýchlo napreduje. Ako viete, záverečná tretina každého projektu zahŕňa spojenie všetkého, čo ste sa naučili preto, aby ste mohli svoj projekt dokončiť. Preto vás prosíme udržujte si nádej a vieru počas tohto záverečného štádia procesu vášho vzostupu.
Všimnite si, že ako váš čas plynie, zažívate stále vyššie a vyššie vyjadrenie vášho Multidimenzionálneho JA. Práve toto vyjadrenie vášho JA cítite vo svojom vnútri. Už čoskoro budú všetky reality vo vnútri, pretože polarita vonku – vnútri už nebude viac existovať. Preto už viac nebudete mať pocit ako keby vaše skutočné JA bolo „vnútri,“ pretože my, vaše JA, sme TU TERAZ! Bez času, bude existovať iba TERAZ a bez priestoru bude iba TU. My sme TU, pretože sme nikdy neodišli. VY ste tu, pretože ste nikdy neodišli. Ste bilokovaní (na dvoch miestach súčasne). Vaša realita na vzostupujúcej Zemi je iba jednou z nespočtu realít, ktoré sa vám odhalia, keď sa vrátite k svojmu Multidimenzionálnemu JA.
Na záver by sme vám chceli poďakovať za to, že ste boli našimi učiteľmi. Vy, naši drahí pozemšťania, ste nás učili o živote uzamknutom v čase a oddelenosti. Ďakujeme vám, že ste boli našimi učiteľmi. Myslíte si, že sme boli vašimi učiteľmi, ale bolo to vzájomné. Vy ste slúžili ako Portál, cez ktorý sme my z vyšších frekvencií mohli zažívať fyzické stvorenie ako JEDNO. Teraz budeme my vám slúžiť ako váš Vnútorný Portál, cez ktorý môžete zažívať metafyzické stvorenie JEDNÉHO. Váš portál sa otvorí na základe vášho želania. My všetci sme tu, vo vašom vnútri a vy ste zas v nás. Preskúmajte svoju myseľ, aby ste našli Vnútorný Portál vášho vlastného Multidimenzionálneho JA. Váš Portál sa otvorí vtedy, keď sa tak rozhodnete.“
Realita našich Snov
Dokážeme veriť tomu, že vzostup môže byť taký jednoduchý ako spraviť rozhodnutie?
Dokážeme si nájsť „čas“ na zameranie sa na náš vzostup alebo sme dnes príliš zaneprázdnení?
Dokážeme sa vzdať nášho návyku na čas a spomenúť si ako žiť TERAZ?
Dokážeme prepustiť všetky konflikty a umožniť vzostupu rozvinúť sa?
Dokážeme si spomenúť na ten život, o ktorom sme snívali, keď sme boli ešte príliš mladí na to, aby sme sa niečoho obávali? Vďaka neustále sa upevňujúcemu spojeniu s vašim JA, mali mnohí z nás v poslednej dobe dôležité sny. Niektorým sa snívalo o tom, ako môžeme postupne začleniť energie vyšších dimenzií, ktoré vstupujú do našich osobných tiel a do tela planéty v tejto realite. Na tieto sny však často zabudneme, keď sa zobudíme. Preto musíme rozšíriť naše vedomie do štvrtej dimenzie, aby sme si spomenuli na to, čo sme zabudli.
Existujú tri typy snov. „Podvedomé sny“ vytvárajú scenáre, v ktorých skúmame zatlačené alebo zabudnuté spomienky. „Prípravné sny“ sú prípravou na každodenný život a „vyššie sny“ sú správami od nášho JA piatej a vyššej dimenzie, ktoré nedokážeme prijať v ruchu každodenných aktivít. Odtlačok našich skúseností z týchto snov zostáva v našom vedomí štvrtej dimenzie, takže si na ne dokážeme ľahšie spomenúť po zobudení. Keďže naše vedomie štvrtej dimenzie má čas v plynúcej a meniacej sa forme, nie je možné väčšinu informácií z našich snov preložiť do 3D reči. Preto sa naše sny ukladajú v podobe obrazov a pocitov v našom vedomí štvrtej dimenzie.
Ako sme zistili je ťažké vyvolať si postupnosť a detaily obrazov a emócií, pretože štvrtá dimenzia nerezonuje s ľudským časom alebo jazykom. Preto sú detaily nášho skutočného vyjadrenia vyššej dimenzie zahmlené našim myslením, ktoré je zviazané časom. Kvôli tomu musíme využiť naše multidimenzionálne myslenie, aby sme si úplne spomenuli na zážitky z našich snov. V skutočnosti si nespomíname, pretože spomínanie je spojené s časom a má priniesť „minulé“ skúsenosti do nášho súčasného vedomia. Namiesto toho sa vrátime do TERAZ toho zážitku aktivovaním nášho multidimenzionálneho myslenia.
Vyššie sny, ktoré pochádzajú alebo sú skutočnými zážitkami z nášho vedomia piatej a vyššej dimenzie, sú v Svetelnom jazyku. Svetelný jazyk je prenášaný vlnou bezpodmienečnej lásky a je vyjadrený v symboloch, obrazoch, inštinktoch a pocitoch. Naše Vyššie sny dokážeme pochopiť iba cez Vyššie srdce, ktoré rezonuje na frekvencii bezpodmienečnej lásky, ktorá je nosičom všetkých správ a zážitkov z vyšších dimenzií.
Pretože sny neprebiehajú v čase tretej dimenzie a Vyššie sny prebiehajú TERAZ, musíme dovoliť symbolom z našich snov plynúť a premiešavať sa ako kvapky v mori možností. Čím viac sa spájame so svojou multidimenzionálnou podstatou, tým ľahšie dokážeme opustiť našu závislosť na postupnej povahe času. Najlepším spôsobom, ako si znova vyvolať sen je cítiť, ako obrazy a emócie zo sna víria okolo nás. Keď sa potom odovzdáme týmto obrazom a pocitom, môžu vstúpiť do nášho vedomia ako vlny, ktoré sa lámu o pobrežie oceánu multidimenzionálnych možností.
Keď sa odovzdáme obrazom a pocitom z našich snov, dokážeme cítiť našu auru štvrtej dimenzie vznášajúcu sa okolo nás. Je užitočné vytvoriť si spojenie s našim JA hlboko v našom vnútornom oceáne, pretože tento oceán plynie do JEDNÉHO a späť do nášho stále sa rozširujúceho vedomia. Jazierko je odrazom nášho vedomia, potok je našim individuálnym vedomím, rieka je našim skupinovým vedomím a oceán je naším kolektívnym vedomím. Dážď vyživuje krajinu rovnako ako naše vyššie vedomie (padajúce z „hora“) vyživuje náš každodenný život.
Rozširovanie nášho vedomia
Aby sme rozšírili naše vedomie, môžeme si predstaviť ako Prúd JEDNÉHO vstupuje do našej aury štvrtej dimenzie a do srdca a mysle tretej dimenzie. Potom môžeme cítiť prílev možných realít v našom treťom oku a zdieľať tento pocit s našim Vyšším srdcom. Tento prílev multidimenzionálnosti Prúdi do našej Multidimenzionálnej mysle a Vyššieho srdca, ktoré nás upovedomí o tom, že stojíme na prahu Mimoriadnej zmeny. S výdychmi, ktoré sú dvakrát také dlhé ako nádychy, používame náš dych na vtiahnutie Prúdu do nášho každodenného života.
Keď pozdvihujeme svoje vedomie na vyššie frekvencie našej Multidimenzionálnej mysle, vidíme obrovský oceán možností, ktoré existujú v našom rozširujúcom sa povedomí. Dokážeme si predstaviť nespočet možných realít, Prúdiacich tam a späť z Jednoty Multidimenzionálneho mora. Keď pomaly vstúpime do tohto mora, odovzdáme sa neznámu, ktoré prúdi okolo nás a postupujeme stále hlbšie do Prúdu. Tento Prúd víri v našom vedomí, ale spomenieme si naň iba vtedy, keď mu venujeme pozornosť.
Vstúpili sme teraz do tohto vnútorného oceánu s vedomím, že naše zážitky sú skutočné. Všetky „skutočné zážitky“ prichádzajú z JEDNÉHO a Prúdi k nám cez naše Multidimenzionálne JA. Keď sa odovzdáme tomuto Prúdu, cítime Jednotné vedomie a Bezpodmienečnú lásku JEDNÉHO. Všetky zážitky, ktoré v tomto Prúde máme, sú projektované do ktorejkoľvek reality, ktorá rezonuje na frekvencii nášho vedomia.
Mnohé z našich snov sú skutočnými zážitkami, ktoré sme mali v JEDNOM, kým naša fyzická schránka ešte spala. Tieto snové zážitky sú správami od nášho Multidimenzionálneho JA, ktoré nám posiela pomocou Svetelného jazyka. Svetelný jazyk je oslobodený od bremena času a postupnosti. Keďže sme často príliš zaneprázdnení na to, aby sme mohli počúvať správy od nášho JA, musia k nám prichádzať cez sny. Všetci obyvatelia Gaie majú spoločný sen, ktorý bude stále živší, ako budeme prechádzať týmto rokom. Tento sen je o Odovzdaní sa.
Sen
Stojíme na brehu rieky. Tečie rýchlo, je plná života. Vieme, že ak dokážeme nájsť odvahu na to, aby sme do nej vstúpili, budeme aj my plní života. Rieka prúdi veľmi rýchlo a my sa obávame, že nás strhne a zanesie na nejaké neznáme miesto. To „neznámo“ nás napĺňa strachom, ale nebojíme sa, že by sme sa mohli utopiť. Akosi vieme, že zostaneme nad hladinou.
Možno by sme mohli vstúpiť do rieky mysľou a telo nechať v bezpečí na brehu. Ale potom si predstavíme, že naša myseľ odpláva v silnom prúde a telo zostane na brehu. To by sme nikdy neurobili. Môžeme sa nahnúť a dotknúť sa rukou prúdu? Musíme si na to len zvyknúť, ubezpečujeme sa. Je tam úzka rímsa, ale keď sa nakloníme dosť na to, aby sme dočiahli na vodu, môžeme do nej spadnúť. Preto sme sa rozhodli ľahnúť si na breh a dotknúť sa prúdu rukou. Ruku vo vode vnímame inak, ako keby bola ľahšia. Keď ju vytiahneme z vody a prezrieme zisťujeme, že vyzerá inak ako zvyšok tela.
Preto sa rozhodneme sadnúť na rímsu a spustiť do vody nohy. Keď sme namočili nohy do vody uvedomili sme si, že napriek tomu, že je prúd veľmi silný vyzerá, ako keby sa nehýbal. Po bližšom preskúmaní zisťujeme, že rieka nie je z vody ale zo svetla. Preto sila prúdu neunášala naše nohy, ale prúdila cez naše nohy. Toto zistenie nám dodáva odvahu vstúpiť do rieky.
Našli sme veľký koreň slúžiaci ako držadlo a pridŕžajúc sa ho sme vstúpili do rieky. Naozaj nemáme pocit unášania. Bol to iba náš strach. Prúd tečie cez nás. Ale niečo predsa len odnáša.
Odnáša náš strach. Tak ako suchý list nevydrží vibrácie ohňa, tak náš strach nevydrží vibrácie tohto Prúdu. Po tom, ako prúd odplavil náš strach, cítime sa zvláštne obnažení. Až teraz si uvedomujeme, ako nás strach ochraňoval. Nečudo, že sme sa ho tak silno držali.
Potom do našich myslí vstúpi nový strach. Ak vyjdeme von z rieky do sveta bez ochrany strachu, ako dokážeme prežiť? Našťastie ani tento strach nedokáže zniesť Prúd a strach je rýchlo vyplavený z našich myslí. Väčšina našich myšlienok a emócií sa z nás vyplavuje.
Čo zostalo? My SME! Zostala čistá esencia našich Multidimenzionálnych JA. Naše JA, za hranicami generácií obmedzujúcich myšlienok a emócií, za hranicami životov so spomienkami a zážitkami oddelenosti. Naše JA tam bolo vždy, ale my sme na to zabudli. Pomaly boli myšlienky, pocity, spomienky a skúsenosti nášho ega odplavené prúdom a to nás transformovalo z ega, ktorým sa zdalo, že sme boli, na Multidimenzionálne JA, ktorým sme vždy boli.
Predtým, než sa z nás stali samostatné bytosti, bola naša duša kvapkou v tejto rieke. Odvtedy sme získavali seba-vedomie a seba-majstrovstvo. Starý koncept neistoty sa snaží preniknúť do našich myslí, ale je rýchlo uvoľnený silou Prúdu. Pomaly sme si začali uvedomovať, že je tam okrem nás mnoho ďalších samostatných duší. Čas a priestor nie sú zreteľné v tomto Prúde a každá duša sa premiešava s ostatnými, pričom stále zostávajú samostatnými dušami. Toto je celkom nový spôsob bytia.
Je možné udržať si tento spôsob bytia mimo Prúdu? Môžeme si Prúd zobrať so sebou a prijať ho za nepretržitý zdroj podpory? Budeme si tento zážitok pamätať, keď sa vrátime do každodenného života? Tieto myšlienky sú rýchlo vyhnané z našich myslí samotným Prúdom. A potom už cítime iba POKOJ!
Nie sú v ňom žiadne otázky, žiadne myšlienky, žiadne pocity a žiadne spomienky. Je to výsledok všetkého, čo zostalo. Ako strávené jedlo, energia je tu, ale jej zdroj bol prijatý a premenený.
Rozhodli sme sa ľahnúť si do Prúdu. A keď sme to urobili uvedomili sme si, že ak sa úplne oddáme Prúdu, veľmi pomaly sa pohybujeme. Boli sme unášaní niekam, ale nebáli sme sa, nepripravovali sme sa na nič, ani sme to nespochybňovali. Jednoducho sme nasledovali smerovanie Prúdu.
Čo musíme opustiť
Opustenie zvykov ega nie je ľahká úloha, pretože naše ego/ja bude neustále hovoriť: „Ja by som ale mal pracovať...“ Naše Multidimenzionálne JA našťastie vraví: „Milujem tvorivosť...“ Rozhodnutie BYŤ tým, čo milujeme, rozpúšťa potrebu ega vykonávať prácu. Táto voľba nám umožňuje Prúdiť s kreativitou nášho JA. Takto môžeme vytvoriť náš prechod k vyššiemu vyjadreniu nášho JA a Gaii k jej vyššiemu vyjadreniu, k Novej Zemi.
Nastavenie nášho vedomia na rezonanciu Novej Zeme nám ponúka láskyplný prechod k nášmu Multidimenzionálnemu JA a k nespočtu realít, ktoré môžeme súčasne zažívať v jedinom TERAZ JEDNÉHO. Opustenie nášho návyku na čas nás oslobodí od lineárneho rozmýšľania a obmedzenia postupnosti zážitkov. Potom si dokážeme ľahšie spomenúť na mnohé vyššie vyjadrenia nášho Multidimenzionálneho JA. Keďže si spomíname na všetky naše JA, stávame sa všetkými našimi JA.
Avšak je ešte priskoro na to, aby sme boli v úplnej pohode. Sme v záverečnej fáze nášho prechodu. Preto musíme prijať plnú zodpovednosť za všetky naše výtvory. Ak chceme vytvoriť zmenu, zdravie a lásku, musíme najskôr zmeniť, uzdraviť a milovať naše ja. Náš vstup do Prúdu nás stál veľa odvahy. Teraz to bude ľahké. Je tak?
Všetko, čo musíme urobiť je uvoľniť sa v Prúde a oddychovať. Ale čoho sa musíme vzdať? Usadili sme sa do Prúdu rieky očakávajúc, že to bude ľahké. Ale voda vyťahovala staré časti nášho ja na povrch a ďalšie sily tlačili naše tajomstvá späť do ich úkrytu. Táto sila je odolná, odolná voči zmene, odolná voči liečeniu a odolná voči láske.
A predsa cítime, že Prúd preteká našimi telami a odplavuje stres a napätie z mnohých životov v tretej dimenzii. Sú v nás ale miesta, ktoré sa zmeny boja, akejkoľvek zmeny. Naša odolnosť voči zmenám vychádza na povrch v rovnakom okamihu, keď chce zostať skrytá a to nás znervózňuje.
Teraz vieme, že sa budeme musieť podieľať na vlastnom vyliečení sa a preto musíme Prúd vpustiť na skryté miesta s našimi pradávnymi tajomstvami. Aký má zmysel skrývať ich pred nami samotnými, pred ostatnými, pred pravdou? Vždy sme hľadali pravdu. Či nie? Ale čo ak naše hľadanie pravdy odhalilo niečo, čo sa nám nepáčilo, nejaké časti našich ja, nejaké emócie alebo myšlienky, ktorým sme neboli pripravení čeliť?
Cítime odpor. Môžeme si dovoliť cítiť to, čo je skryté za ním? Môžeme si dovoliť milovať tieto časti seba? Áno, iba láska nám dá silu prijať fakt, že odpor je súčasťou našej premeny. Preto musíme prijať to, kvôli čomu sa bránime a potom to odovzdať Prúdu. Čo môžeme stratiť?
„Môžeš stratiť nešťastie,“ vraví naše srdce.
„Áno,“ odpovedáme, ale najskôr ho musíme prijať a milovať. Ale ako môžeme prijať nešťastie? Ako ho môžeme milovať?
„Nešťastie ťa naučilo hľadať pokoj,“ zurčí prúd.
Áno, vieme, že to tak je. Môžeme podstúpiť ten risk a prijať starého nepriateľa? Dokážeme sa prestať brániť voči nášmu nešťastiu, milovať ho a prepustiť ho Prúdu? Roky a životy plné nešťastia napĺňajú naše spomienky až pokým nemáme žiadnu možnosť. Už nemôžeme na nich viac lipnúť. Musíme ich prepustiť, odpustiť a milovať ich. Musíme milovať naše nešťastie.
„Milujeme ťa nešťastie,“ plačeme do nášho srdca a dovoľujeme Prúdu vyniesť naše nešťastie na povrch. „Naučilo si nás hľadať pokoj.“
S týmito slovami náš nešťastie opúšťa. Naše slzy sa spoja s Prúdom a tečú preč. Tam, kde žilo nešťastie je teraz pokoj, pokoj z vnútra. Fungovalo to. Milovali sme náš smútok a odovzdali sme ho Prúdu. Ale vedeli sme, že je toho viac, čo môžeme odovzdať, viac, čo môžeme stratiť. „Môžete stratiť zmätok,“ povedal Prúd, keď sa v kruhoch pohyboval okolo nás.
Naša myseľ sa krútila ako vír a my sme takmer prišli o pevnú pôdu pod nohami. Budeme sa musieť zbaviť nášho zmätku. Nemôžeme s ním viac žiť. Ale čo nás zmätok naučil?
„Naučil vás hľadať jasnosť,“ povedal hlas, ktorý teraz znel ako keby vychádzal z nášho vnútra.
Áno, bez smútku v našom vnútri dokážeme načúvať Prúdu v našom JA.
„Milujeme ťa zmätok,“ nôtime si v mysli. „Naučil si nás hľadať jasnosť.“
Vďaka našej láske a ochote odovzdať sa nás zmätok opustil a putuje s Prúdom. Konečne to vyzerá tak, že náš zmätok má svoje smerovanie.
„Môžeš stratiť utrpenie,“ pokračuje Prúd.
Áno, utrpenie, súčet našej neschopnosti nájsť šťastie. Konečne sa ho môžeme zbaviť. Čo nás však naučilo? Áno, my to vieme.
„Milujeme ťa utrpenie. Naučilo si nás hľadať šťastie,“ hovoríme a naše ruky objímajú naše telo, ochraňujúc tak zranené srdce. Naše telo sa uvoľňuje, keď sú životy plné utrpenia vyzdvihnuté na povrch Prúdom. Naše ruky sa otvoria a umožnia tak srdcu vyplaviť utrpenie.
„Mohli by sme stratiť strach,“ vzlyká celá naša bytosť.
Poznáme odpoveď a tak ju vyslovíme.
„Milujeme ťa strach. Naučil si nás milovať,“ voláme na strach, keď mizne v Prúde.
Napokon všetko, čo ostalo, je LÁSKA.
A sila, ktorú sme získali odovzdaním sa Prúdu.
Prijala Dr. Suzan Caroll, https://www.multidimensions.com
Preklad: Danuša, www.vzostup.sk
—————
—————
