Andrea - Vnitřní boj...

6. apríl 2010 – vnútorný boj ....... 

Ťažko je písať a radiť niekomu, keď sám pisateľ má problém s vlastnou emóciou, s ktorou sa nevie vyrovnať. Ničí tým seba a svojich blízkych. Emócia zvaná ŽIARLIVOSŤ nech už je z akéhokoľvek dôvodu, nie je správna. Ak je vôbec slovo správna výstižné.

Hľadám, čítam múdre knihy, snažím sa „čistiť“, čistiť láskou, ale ako, keď dočasné zatemnenie mysle nedokáže odostrieť čierny závoj srdca, aby láska prežiarila myseľ, rozospievala dušu a srdce a šírila sa do priestoru.

Dnes mi volala priateľka a zverila sa mi so svojimi emóciami – žiarlivosťou a sebectvom. Žiarlivosť má veľa podôb, ale ani jedna z nich sa nedá nazvať peknou, o sebectve už ani nehovoriac. Prvé čo my ľudia spravíme je POSUDZOVANIE !!! Keď hovorím MY – jasne tam patrím aj JA. ALE NIE – MY NEMÁME PRÁVO POSUDZOVAŤ, NEPOZNÁME VŠETKY DETAILY !!! Mali by sme sa však zamyslieť a namiesto posudzovania a odsudzovania by sme mali POCHOPIŤ !!!

Čo je však podstatné a prvoradé – MUSÍME POCHOPIŤ SAMÝCH SEBA !!! A to Vám poviem je teda poriadna fuška – aspoň pre mňa určite áno. Pretože ak pochopíme samých seba, odpustíme si a začneme sa milovať v takej podstate v akej sme boli stvorení – teda so všetkými svojimi chybami a nedostatkami POCHOPÍME AJ DRUHÝCH ! Až vtedy môžeme povedať, že vieme čo je to LÁSKA. Vieme dávať aj brať a vieme s pochopením a láskou milovať všetkých ľudí so všetkými ich chybami a nedostatkami.

Skúsim cez seba otvoriť oči ostatným ......, pretože dokážeme – vlastne hovorím o sebe, takže dokážem sa vcítiť do pocitov toho druhého a hovorí sa tomu empatia, ale nedokážem nazrieť do jeho mysle, jeho srdca a do jeho najtajnejších zákutí duše. To znamená nemôžem posudzovať čo ho viedlo k rôznym činom, či už dobrým alebo zlým. Čo však musím dokázať je nazrieť do vlastného vnútra, aby som pochopila svoje okolie. Ja som tá čo potrebuje ZMENIŤ – nie ľudia okolo mňa. Ja musím odostrieť závoj zo svojich očí, aby som uvidela svetlo....

Svetlo však nevidím, lebo mi ho zahaľuje negatívna emócia o ktorej som písala na začiatku. Nájsť partnera nie je až taký problém ako sa na prvý pohľad zdá. Problém nastáva v dobe keď začneme s partnerom žiť. Žiť však neznamená začať ho meniť. Žiť v partnerstve znamená nerušiť podstatu toho druhého zmenami aké sme si vysnívali. Žiť s ním znamená REŠPEKTOVAŤ HO, VÁŽIŤ SI HO A DÔVEROVAŤ MU. Dôvera je naozaj veľmi dôležitá – viem to, lebo to je to, čo v mojom vzťahu chýba. A už je tu ďalšia emócia – STRACH, ktorý mi to nedovoľuje. Ale strach musím prekonať JA SAMA – je to len slovo, je to len minulosť, ktorá ma prenasleduje – sú to vlastne spomienky, ktoré treba prečistiť v mojej mysli a s láskou ich pustiť do priestoru zabudnutia... . Ako krásne jednoduché to je, keď sa o tom píše, ale aké zložité je pre mňa to zrealizovať. A možno to naozaj je jednoduché, len ja tomu pridávam dôležitosť a zložitosť, a tak namiesto uvoľnenia, ešte viac sa zamotávam do tej siete a spleti spomienok. A pritom možno stačí len fúknuť a všetko sa rozplynie ......

Tieto riadky som vlastne napísala pod dojmom prečítaných kníh. Knihy, ktoré mi dávajú námety z ktorých sa dá čerpať. Aspoň mne dávajú veľa. Takými sú napríklad od Josepha Murphyho – Zákony myslenia a viery, Sila pozitívneho myslenia a.i., alebo Tajomstvo od Rhondy Byrneovej. Silný zážitok zanechala kniha Svet bez hraníc od Joe Vitaleho a Hew Lena. A taktiež kniha, ktorú mám práve rozčítanú a tou je Chatrč od WM. Paula Yonga. Veľa mi dala aj prednáška pani Diany Grellovej, ktorá sa týkala partnerstva a vzťahov – nielen medzi mužmi a ženami, ale hlavne medzi nimi. 

Andrea